Volám sa Juraj Macko a narodil som sa v roku 1967 v malej dedinke na Považí. Keďže na skok bola rieka Váh i rozsiahle lesy Bielych Karpát, nebolo divu že odmala som sa zujímal o živú i neživú prírodu.


Už ako malý chlapec som domov znášal rôzne motýle, vážky, užovky a skameneliny. Neskôr som sa zaoberal zbieraním a preparovaním motýľov ktoré som dnes povýšil na trochu ušľachtilejšiu úroveň - stal som sa chovateľom tropických i európskych motýľov, predovšetkým z čeľade Saturnidae - Okáňovité.

Keď som mal trinásť rokov, po prvý krát sa mi do rúk dostal otcov fotoaparát Praktica MTL 3. Fotenie ma okamžite zaujalo a popri našej rodine som sasnažil zvečňovať hlavne prírodné motívy. V šestnástich som dostal svoj vlastný KIJEV. Oba fotoaparáty mám doteraz, ale nástupom digitálnej techniky už iba odpočívajú v skrini.

Foteniu prírody som sa naplno začal venovať asi v roku 2002. Fotil som predovšetkým makrosnímky hmyzu a motýľov,  keď sa objavila zrkadlovka Nikon D70, začal som budovať systém na tejto značke. Chcel by som zdôrazniť že nie som striktným zástancom nejakej konkrétnej značky, vždy mi ide predovšetkým o to aby fotoaparát a dostupné príslušenstvo spĺňali fotografické požiadavky ktoré na ne kladiem. Postupne pribudli kvalitné makroobjektívy, teleobjektívy a záblesková technika. Často používam i širokouhlý objektív na dokumentovanie navštívených krajín.

Pretože odmala ma fascinovali tropické dažďové pralesy, začal som pred tromi rokmi pripravovať svoju prvú cestu do trópov. Cieľom sa stala Srí Lanka, perla Indického oceánu, krajina s neuveriteľnou rozmanitosťou prírody. A tak som po niekoľkých cestách po Európe vyrazil v novembri 2007 na svoju prvú cestu na Srí Lanku. Behom troch týždňov sa mi podarilo fotografovať viac ako 130 druhov živočíchov a ostrov sa stal mojou "srdcovkou" . Druhá cesta Na Srí Lanku prebehla počas januára 2009 , precestovali sme spolu s mojou manželkou Mirkou viac ako 1300 kilometrov po národných parkoch i i mimo nich, doviezol som domov opäť niekoľko vzácnych fotografií ohrozených a miznúcich druhov - ale hlavne - nadviazal som trvalé priateľstvá vďaka ktorým viem že sa na tento ostrov budem vždy rád vracať.

V najbližších rokoch by som sa rád pozrel do niektorej z krajín Strednej Ameriky a na Madagaskar. Prírodné zdroje na celom svete sú totiž v súčasnosti devastované takým tempom že mám akési vnútorné nutkanie zachytiť niektoré z tých krás fotoaparátom.
Či, a ako sa mi to darí môžete posúdiť na týchto stránkach, časom Vám priblížim i niektoré "tajomstvá" fotografov prírody, ponúknem spoločné fotografické cesty a podelím sa o skúsenosti s konkrétnou fototechnikou.

Za fotografiu ďakujem Ondrejovi Prosickému