Z druhej strany barikády.

Utorok, 07 September 2010

Napísal Juro

Piatok, 08 Január 2010 00:00

Okrem aktívneho fotografovania prírody ma zaujíma i jej ochrana a tak vítam všetky dostupné informácie ktoré sa na internete dajú k tejto problematike nájsť. Nedávno som na internete narazil na pre mňa celkom zásadný článok Ph.D. Larryho J. Orsaka, poradcu WWF (World Wildlife Found) ktorý pre mňa trochu šokujúcim spôsobom upravuje pohľad na celosvetovú ochranu prírody a predovšetkým pre mňa tak milovaných - tropických pralesov.

Ukazuje sa že na ochranu najcennejších území z hľadiska biodiverzity na našej planéte nie je možné pozerať sa iba pohľadom človeka ktorý vyrástol v relatívnom blahobyte ale najdôležitejšie bude naučiť sa vnímať tropické pralesy a všeobecne tropickú prírodu z pohľadu jej pôvodných obyvateľov, ich životných potrieb a možných výhľadov do budúcnosti. Ponúkam vám teda pohľad na ochranu prírody z "druhej strany barikády".

Nech sa páči, tu je celý text článku, na konci sú vypísané v texte citované pramene ak by niekoho táto problematika zaujala hlbšie. V texte sú použité moje fotografie, motýle ktoré sú na nich sú z mojich chovov, prípadne nakúpené z "butterfly farms". Článok som prekladal sám, ospravedlňte teda prípadné nedostatky.

Zachránime motýle ich zabíjaním?

Larry Orsak
Riaditeľ Christensen Research Institute, P.O.Box 305, Nová Guinea

Tropické orechy? Eko - turizmus? Prepáčte, ale chov a zber hmyzu na predaj je jediným naozaj motivujúcim spôsobom pre niektoré domorodé národy ako zachrániť ich tropické pralesy. Podporíte ich?

Pravdepodobne viete že tropické pralesy ustupujú alarmujúcim tempom - viac ako polovica ich bola zničených v posledných štyridsiatich rokoch. Mali by ste si uvedomiť že viac ako dve tretiny všetkých žijúcich druhov sú druhy tropické - obrovská zásobáreň ktorá obsahuje neobjavené lieky a ďalšie produkty pre našu budúcnosť. Dôvod pre záchranu tropických pralesov je jasný. Mnohí záchranu pralesa podporujú kúpou "produktov z dažďového pralesa" alebo prácou na záchranných projektoch v tropických krajoch.

Tvárou v tvár týmto faktom, zber a kúpa tropických motýľov nebude vyzerať nijako inak ako spôsob ako urýchliť ich vyhynutie. Je to naozaj tak?

Nie je! Tí ktorí si usmrcovanie motýľov spájajú s ich ničením nemajú celkom správnu predstavu a motýľoch, o trópoch, alebo o stratégiách ktoré používajú ľudia v niektorých rozvojových krajinách na záchranu ich pralesov. Je dôležitým faktom že práve kúpa tropického hmyzu je vašou najlepšou investíciou do záchrany tropických pralesov.
Tento článok vám vysvetlí prečo

Papua Nová Guinea(PNG): Svetová jednotkav ochrane tropických motýľov ... Ich využívaním na komerčné účely!

Papua Nová Guinea (PNG), mlý štát ležiaci severne od Austrálie, bude na ďalších 20 rokov jedným z posledných 4 miest na zemi, kde sa budú nachádzať veľké plochy nedotknutého panenského tropického pralesa. (1) Žije tu naozaj fantastický hmyz, vrátane najväčšieho (Queen Alexandra´s Birdwing) a druhého najväčšieho (Goliath Birdwing) denného motýľa na svete, najväčších pakobyliek, koníkov, lampáriek a nostacov ktorí si na svojom chrbte pestujú vlastnú záhradku s lišajníkmi a machmi. K tomu prirátajme viac ako 3000 druhov orchidejí, 10% všetkých svetových druhov rododendronov a väčšinu svetovej populácie rajok a šiatorníkov.

Z hmyzej perspektívy je PNG unikátna aj v iných smeroch. Je to jediná krajina, ktorej ústava zaručuje hmyzu ochranu ako jednému z jej obnoviteľných prírodných zdrojov (2) Je to tiež jediná krajina ktorej vláda zriadila orgán na rozvoj tohto zdroja udržateľným spôsobom - Insect Farming & Trading Agency (Bulolo, provincia Morobe). Agentúra bola založená v roku 1978 (3) a teraz sa každoročne predáva hmyz PNG v objeme 400 000 USD zberateľom, prírodovedcom, vedcom a umelcom z celého sveta. Tento hmyz sa nakupuje výlučne od dedinčanov z Papuy Novej Guiney (4). Väčšina z nich sa zbiera v prírode, ale v prípade bežných druhov vtákokrídlovcov (Ornithoptera) vláda požaduje aby boli chované.

Ako môže zabíjanie motýľov zachrániť tropické pralesy?

Vo vyspelých krajinách dobre funguje stratégia ochrany prírody v "národných parkoch" - skúpením pozemkov pre voľne žijúce živočíchy bez zásahov človeka. Občas ľudia porušujú pravidlá, ale stáva sa to zriedka a pomerne málo strážcov v týchto parkoch je schopných zvládnuť dodžiavanie zákonov.
Bolo prirodzené že takto fungujúca schéma "národných parkov" sa vyskúšala v Treťom svete (5), napríklad na ochranu veľkej africkej voľnežijúcej zveri. Ale pred zhruba tridsiatimi rokmi si ochranári začali všímať že táto stratégia nefunguje. Výnosy z týchto parkov idú z veľkej časti do štátnej kasy.Ľudia žijúci v okolí parkov profitovali z tohto modelu iba minimálne, ak vôbec. A tak niet divu že mali iba malú alebo žiadnu motiváciu na zachovaní nedotkutej prírody v týchto parkoch. Naopak, často sa dopúšťali pytliactva. Tam kde sa zvyšovala populácia miestnych obyvateľov a ich prežitie sa stávalo čím ďalej ťažším, ďaleko viac sa oplatilo ťažiť nelegálne palivové drevo v týchto parkoch ako ho draho nakupovať. Uvažujte - prečo by niekto, kto sotva zarobí na pvlastné prežitie mal nechať zdroje v národných parkoch nepovšimnuté len preto "že je pekné žiť v krásnom prostredí"?? Tento naivný predpoklad pochádza väčšinou od ľudí ktorí majú zabezpečené všetky základné životné potreby a zabúdajú na to že ich šťastný život im umožňuje vidieť jedinečné perspektívy.

Medzinárodná únia pre ochranu prírody (IUCN) priznáva v "Stratégii pre svetovú ochranu prírody" z roku 1980 (6) že koncepcia "národných parkov" v rozvojových krajinách zlyháva. Výbor odporúča novú stratégiu s názvom " Ochrana prostredníctvom rozvoja" (7) V podstate to znamená zistiť potreby miestnych obyvateľov a ponúknuť im stimuly pre prácu ktorej výsledkom by bolo zlepšenie ich životnej situácie v naviazanosti na lepšiu ochranu divokej prírody. Redukcia a predaj nadmernej časti populácie voľne žijúcich zvierat je veľmi účinnou motiváciou. Je to jednoducho preto že každý pozná väzbu
"príčiny a následku" a tento stimul tesne zachováva väzbu z možnosťami rozvoja(8): obživa ľudí je úzko spätá s prežitím populácie voľne žijúcej zveri. To vysvetľuje prečo sa populácia slonov južných afrických krajinách udržuje stabilná, v kontraste s pytliakmi zdecimovanými populáciami slonov v severnejších afrických "úpne chránených" parkoch.

V Papue Novej Guinei dedinčania zbierajú hmyz v ich lesoch na predaj. Alebo pestujú živné rastliny a na nich dochovávajú dospelé motýle - proces známy tiež ako "motýlie farmárenie" - toto sa ponúka ako takmer dokonalé prevedenie "ochrany prostredníctvom rozvojovej stratégie" (9). Mnohí dedinčania zarábajú takto stovky dolárov ročne, v krajine kde iba 15% ľudí má riadny pracovný pomer. Dedinčania si uvedomujú že prales je zdrojom tohto príjmu a tiež to že iba ak nechajú les nedotknutý, hmyz má šancu v ňom prežiť. Obyvatelia potrebujú peniaze ktoré zarobia. Musia platiť poplatky za
školné svojich detí (prepáčte, vzdelanie nikdy nie je zadarmo). A podobne ako vy sa nechcete vzdať svojich diskutabilných luxusných tovarov - ako sú osobné automobily, dedinčania z Papuy sa nechcú vzdať svojho ranného čaju, hrncov a iných jednoduchých predmetov dennej potreby ktoré stoja peniaze.

Dedinčania z PNG sa dožadujú peňazí. Ak ich nebudú môcť zarobiť zberom motýľov v pralesoch, budú hľadať iné spôsoby. Trhové plodiny a ich pestovanie vyžadujú výrub pralesov, peniaze z ťažby dreva tak isto. Sú to lepšie alternatívy ako zber a predaj motýľov?

Nezberajú dedinčania príliš veľa motýľov?

To by mohli, ak by to dokázali. Ale je faktom, že hmyz je veľmi ťažké "nadmerne vyzberať" (10) Jediným hmyzom ktorý sa zdá byť citlivý k nadmernému zberu je taký ktorý žije v uzatvorených, ostrovčekovitých populáciách, prípadne bol už zdecimovaný predchádzajúcim ničením jeho biotopu. V skutočnosti sa dvaja entomológovia, doktori R.MacArthur a Vincent Dethier, pokúsili v Baltimore, USA, vybierať populáciu miestne lokalizovaného motýľa. Neuspeli! (11) V podstate sa totiž ich počínanie líšilo od činnosti nejakého predátora (napr. vtáka, alebo invázie pavúkov) ktorý by našiel túto populáciu. S každou nájdenou húsenicou bolo totiž ťažšie nájsť tú ďalšiu. Tých pár húseníc ktoré unikli odhaleniu malo väčšiu pravdepodobnosť úspechu premeny na motýľa (podľa ekologickej teórie hustoty populácie závislej od regulácie). Pretože preživšie motýle boli vzácnejšie ako zvyčajne, nebolo tak pravdepodobné že sa stretnú so zvyčajnými predátormi, a tak mali väčšiu šancu prežiť a rozmnožovať sa. Takže nasledujúci rok sa počet nájdených húseníc vrátil do normálnych čísiel - počet jedincov nebol zmenený - a to napriek tomu že šlo o izolovanú populáciu ktorá mala byť oveľa viac náchylná na "nadmerný zber"!

Faktom je že sa mnohí biológovia snažia koncepty riadenia populácie stavovcov aplikovať na hmyz. Nie je to správne. Takmer všetky druhy hmyzu majú oveľa väčšiu reprodukčnú schopnosť ako stavovce, prežíva u nich podstatne väčšie percento dcérskych populácií. V skratke - nezáleží na tom či je "zberačom" tejto "úrody" vták, modlivka, pavúk .... alebo zberateľ motýľov!

Nie sú motýle z rodu Ornithoptera predajom ohrozené?

Vo všeobecnosti nie! Takáto politika niekedy maskuje fakt že najväčšie motýle sveta - vtákokrídlovce - sa distribuujú s ostatnými druhmi z juhovýchodnej ázie do Austrálie.

V PNG jediným potenciálne ohrozeným druhom je najväčší denný motýľ sveta - Queen Alexandra´s Birdwing (Ornithoptera alexandrae). Celé roky bol uvádzaný ako "svetová ochranárska priorita" organizáciou IUCN a chránený zákonmi Novej Guineje a medzinárodnou legislatívou. Je tiež na zozname chránených živočíchov USA.
Čo sa stalo s druhom počas všetkej tejto pozornosti a ochrany? Jeho biotopy boli totálne zdecimované ťažbou dreva a rozširovaním ropných polí (12) Toľko teda k "starému spôsobu" ochrany voľne žijúcich živočíchov. Ak by dedinčania dostali stimuly na zachovanie pralesa (najjednoduchšie je podporovať chov a odchyt motýľov) a neexistovali by žiadne ďalšie ochranné opatrenia, je viac ako pravdepodobné že všetky biotopy by prežily dodnes. Pamätajte - "ľudia dokážu zmeniť svoje správanie ak vidia že to urobí veci lepšími ... " (6) Žiadny z mnohých právnych predpisov na ochranu totiž neurobil nič pre to aby sa zlepšila zároveň aj situácia obyčajných obyvateľov Papuy Novej Guineje.

V Čase prijatia prvých opatrení na ochranu vtákokrídlovcov sa vedelo iba málo o ich rozšírení (13). Novšie prieskumy ukazujú že vtákokrídlovce síce žijú v izolovaných, zato však veľmi početných populáciách (14), priebežne sa objavujú stále nové lokality týchto najväčších motýľov sveta (15) S výnimkou Ornithoptera alexandrae, všetky ostatné vtákokrídlovce sú teraz v "Dodatku II" dohovoru CITES. Znamená to že nie sú ohrozené, ale obchodovanie s nimi je len monitorované. (16)

Vláda PNG umožnila agentúre pre chov a predaj hmyzu pomôcť domorodým obyvateľom jednej dediny s chovom a predajom motýľa Ornithoptera goliath. Ďalším projektom je chov O. meridionalis a O.paradisea. Po tom čo mali šancu neúspešne chrániť tieto motýle organizácie zvonku, dúfa vláda že týmto spôsobom chovu sa zlepší celá situácia a okrem toho dedinčania budú môcť cez agentúru predať ročne okolo sto exemplárov týchto veľmi vzácnych zástupcov hmyzu.

Zachráni nákup hmyzu z Novej Guineje prales?

Nie, ak to nebude hmyz legálne predávaný prostredníctvom Agentúry pre chov a predaj hmyzu.
Táto agentúra je jediná ktorá môže vydávať povolenia na komerčný vývoz hmyzu z Papuy Novej Guiney. Iba tak môže Agentúra (1) udržať ceny pre obyvateľov z vidieka stabilné a vrátiť väčšinu zisku do ich rúk (2)

Občas sa stane že Papuánci predávajú priamo dílerom ktorí potom exempláre vyvezú nelegálne. To sa im ako bumerang vracia späť pretože dochádza k nasýteniu trhov a znižovaniu cien. Naviac, takíto díleri sa určite nebudú snažiť previazať obchodovanie s hmyzom s ochranou pralesov.

Každý legálne prevádzaný export hmyzu z PNG musí mať sprievodné povolenie (pre zásielku, nie pre každý exemplár jednotlivo). AK zásielka obsahuje aj motýle z rodu Ornithoptera, musí naviac obsahovať pečiatku CITES (ktorá vyzerá ako poštová známka - opäť - je vydávaná pre zásielku, nie pre jednotlivé exempláre). Tieto dokumenty dostane každý obchodník ktorý legálne obchoduje s Agentúrou pre chov a predaj motýľov a ktorému naozaj záleží na ochrane pralesa.
Vzhľadom k tomu že rod Ornithoptera je na zozname CITES od roku 1977, je nepravdepodobné že exempláre ponúkané dílermi boli získané pred účinnosťou dohovoru, a teda oslobodené od povinnosti predávať s pečiatkou CITES (snáď s výnimkou veľmi zriedkavých druhov).
Opäť je len na vás - kupujúcich - rozhodnúť sa či budete súhlasiť s pochybnými výhovorkami predajcu že exempláre boli získané "pred CITES", alebo prijmete rozhodnutia ktoré budú maximalizovať vyhliadky na ochranu týchto vzácnych druhov.

Nemôže domorodé obyvateľstvo chrániť svoje pralesy spôsobom ktorý by nevyžadoval zabíjanie?

Niektoré enviromentálne organizácie rozvíjajú trhy s "neťažobnými" produktami pralesa - orechmi, ovocím - a takýmito príjmami chcú stimulovať ochranu tropických pralesov. Tiež je tu "ekoturistika" - široko ponúkaný ďalší produkt ako presvedčiť obyvateľstvo na ochranu svojich pralesov. Prečo radšej nepodporovať tieto oveľa "stráviteľnejšie" metódy namiesto výučby domorodého obyvateľstva ako zabíjať živočíchy?

Za prvé - obchod s tropickými plodinami ako orechy či ovocie pre záchranu pralesa je podvod! Tieto plodiny - orechy, papája, banány a podobne pochádzajú zo záhrad ktoré sú dnes na území kde predtým býval tropický prales!!!

Za druhé - niektoré tropické lesné oblasti majú iba veľmi málo využiteľných jedlých plodov.
Príkladom toho môžu byť pralesy papuy Novej Guiney - je to pravdepodobne dôvod prečo sa miestni obyvatelia stali poľnohospodármi už viac ako pred 4000 rokmi. Naviac mali tieto ostrovné pralesy historicky málo veľkých zvierat ktoré by mohli byť roznášačmi semien väčších plodov.

A ekoturistika? Je príliš preceňovaná. Objektívne analýzy od rešpektovaných ochrancov prírody (8,18,19) ukazujú že nebude možné zachrániť väčšinu tropických pralesov: ".. iba malá časť chránených území dokáže prilákať väčšie množstvo návštevníkov ... potenciál väčšiny území tropických pralesov prilákať väčšie množstvá turistov je veľmi obmedzený" (8)

Je faktom že miznúce tropické pralesy na planéte môžu byť zachránené iba radom tvorivých stratégií. Národy žijúce v rôznych častiach svetových pralesov majú rôzne možnosti. Tradične žili v svojich lesoch a ako obživu mali lov zvierat. Žili tak udržateľným spôsobom dlhú dobu a poznatky z tohto spôsobu života by sa mali využiť na ochranu pralesov.

Alebo môžu zahraničné spoločnosti preniesť svoje kultúrne poklesky zo zneužívania divočiny na týchto ľudí a zaviesť tak novú formu kolonializmu ...

Referencie citované v texte

(1) Myers N (1988) Tropical forests and their species: going, going....? pp. 28-35. IN:Biodiversity,ed. E.O. Wilson. Nat'l Acad. Press, Washing 521 pp. (2) Independent State of PNG (1975) Papua New

Guinea Constitution, Part III, Basic Principles of Government, Division I, National Goals and Directive Principles, Port Moresby, PNG. (3) Hutton A (1983) Butterfly farming in Papua New Guinea. Oryx

19:158-162. (4) Clark PB & A Landford (1991) Farming Insects in Papua New Guinea. Int'l. Zool. Yrbook. 30:127-131. (5) Machlis GE & DLO Tichnell (1985) The State of the World's Parks: An

International Assessment for Resource Management, Policy and Research. Westview Press, Boulder (6) IUCN/UNEP/WWF (1991) World Conservation Strategy: Living Resource Conservation for

Sustainable Development. IUCN; UN Environ. Prog.; World Wildlife Fund. Gland, Switzer. 228 pp. (7) Amoseli National Park: enlisting landowners to conserve migratory wildlife. Ambio 11:302-310. (8)

Wells M & K Brandon (1992) People and Parks: Linking Protected Area Management With Local Communities. World Wildlife Fund. US-AID. 99 pp. (9) Morris MG (1983) Cashing in on the insect trade.

Int'l. Agric. Dev. 3:26-27. (10) Pyle RM, M Bentzien & P Opler (1981) Insect conservation. Ann. Rev. Ent. 26:223-258. (11) Dethier VM & RA MacArthur (1962) A field's capacity to support a butterfly

population. Nature (12) Parsons M (1990) Re-establishment of the Ornithoptera alexandrae (Lepidoptera: Papilionidae) conservation project.... Unpubl. report on a World Bank Consul. in Papua New

Guinea from 1-21 June 1990. Glendale, California, USA 62 pp. (13) Shaw DE (1969) Conservational ordinances in Papua New Guinea. Biol. Cons. 2:50-53. (14) Parsons M (1983) A conservation study of

the birdwing butterflies, Ornithoptera and Troides (Lepidoptera: Papilionidae) in Papua New Guinea. Unpul. report to PNG Dept. Primary Industry. 112 pp (15) Mercer C (1992) Survey of Queen

Alexandra's Birdwing Butterfly on Managalase Plateau, Papua New Guinea. Proc. PNG Biol. Soc. 9 pp. (16) CITES (1973) Convention on International Trade in Endangered Species of Wild Fauna and

Flora. Special Suppl. to the IUCN Bulletin 4(2):35-40. March issue; reprinted April 1983. (17) Orsak LJ (1992) Saving the world's largest butterfly, Queen Alexandra's birdwing (Ornithopter alexandrae)....

Unpubl. report to PNG Dept. of Environ. & Conserv. Waigani, PNG 732 pp. (18) African People, African Parks. An Evaluation of Development Initiatives as a Means of Improving Protected Area

Conservation in Africa. US-AIDS Biodiv. Support Programme, Conservation Int'l. Washington. 76 pp. (19) MacKinnon JK, G Child & J Thorsell (1986)Managing Protected Areas in the Tropic. IUCN, Gland, Switzer. 295 pp.

Tento článok čítalo 1635 návštevníkov

Komentárov

Pridať Nový

Vyhľadávanie